Predstavte si, že na internete objavíte video, v ktorom hovoríte niečo, čo ste nikdy nepovedali. Alebo reklamu, v ktorej niekto používa vašu fotografiu a hlas bez vášho súhlasu. Umelá inteligencia dnes dokáže vytvárať mimoriadne presvedčivé napodobeniny skutočných ľudí. Nový Občiansky zákonník č. 260/2026 Z. z., ktorý nadobudne účinnosť 1. júla 2027, preto výslovne upravuje aj ochranu pred realistickými digitálnymi napodobeninami človeka.
Rýchle zhrnutie
- Od 1. júla 2027 nadobudne účinnosť nový Občiansky zákonník č. 260/2026 Z. z.
- § 207 upravuje ochranu osobnosti vrátane súkromia, mena, podobizne a hlasu.
- § 208 výslovne zahŕňa realistické digitálne alebo inak vytvorené napodobeniny človeka.
- § 209 umožňuje domáhať sa zastavenia neoprávneného zásahu a odstránenia jeho následkov.
- § 210 upravuje ochranu osobnosti aj po smrti človeka.
- Ochrana pred neoprávneným použitím fotografie či hlasu existuje už dnes. Nový zákon ju výslovne prispôsobuje aj digitálnym technológiám.
Umelá inteligencia dokáže napodobniť vašu tvár aj hlas. Znamená to však, že ich môže ktokoľvek používať? Nie. Technické možnosti nie sú automaticky právnym oprávnením.
1. Čo sú digitálne zásahy do práv človeka?
Digitálny zásah do osobnostných práv môže vzniknúť vtedy, keď niekto bez potrebného oprávnenia použije podobu, hlas, meno alebo iný osobný prejav konkrétneho človeka.
Nemusí ísť iba o klasickú fotografiu alebo video. Moderné technológie dokážu vytvoriť aj úplne nový obsah, ktorý vyzerá alebo znie ako skutočný človek, hoci sa na jeho vytvorení vôbec nepodieľal.
Najčastejšie podoby digitálnych zásahov
- Falošné video: človek hovorí alebo robí niečo, čo sa nikdy nestalo.
- Napodobnený hlas: digitálna nahrávka napodobňuje hlas človeka.
- Zneužitá fotografia: použitie podobizne bez súhlasu, napríklad v reklame.
- Falošná identita: profil alebo komunikácia vydávajúca sa za inú osobu.
- Digitálna manipulácia: obsah poškodzujúci dôstojnosť, súkromie či povesť.
Rozhodujúce nie je iba to, či bol obsah vytvorený umelou inteligenciou. Dôležité je, či zasahuje do práv identifikovateľného človeka, či bol potrebný jeho súhlas a či existuje zákonná výnimka.
2. Čo je deepfake a prečo môže byť nebezpečný?
Deepfake je digitálne vytvorený alebo upravený obrazový, zvukový či audiovizuálny obsah, ktorý realisticky napodobňuje osobu alebo udalosť. Často sa pri jeho tvorbe využíva umelá inteligencia.
Výsledok môže pôsobiť tak presvedčivo, že bežný divák nedokáže jednoducho rozpoznať, či sleduje skutočný záznam alebo digitálnu napodobeninu.
Kedy môže vzniknúť právny problém?
- Ak je človek zobrazený v situácii, ktorá sa nikdy nestala.
- Ak jeho hlas slúži na vytvorenie falošného vyhlásenia.
- Ak jeho podoba propaguje produkt alebo službu bez oprávnenia.
- Ak sa digitálny obsah používa na ponižovanie alebo poškodzovanie povesti.
- Ak sa napodobenina využíva na podvod alebo predstieranie cudzej identity.
Nie každý deepfake je automaticky nezákonný. Môže ísť napríklad aj o oprávnené umelecké alebo satirické použitie. Každý prípad však treba posudzovať podľa jeho účelu, primeranosti, súhlasu dotknutej osoby a zákonných výnimiek.
Čo sa pri používaní AI často nesprávne predpokladá?
- „Keď je fotografia verejne na internete, môžem ju použiť.“ Verejné zverejnenie fotografie automaticky neznamená súhlas s jej ďalším použitím na ľubovoľný účel.
- „Ak video vytvorila AI, nikto zaň nezodpovedá.“ Použitie technológie samo osebe nevylučuje právnu zodpovednosť osoby, ktorá obsah vytvorila alebo použila.
- „Stačí napísať, že ide o satiru.“ Označenie obsahu ešte automaticky neznamená splnenie podmienok zákonnej výnimky.
- „Známa osobnosť nemá právo na ochranu svojej podoby.“ Ochrana osobnosti sa vzťahuje aj na verejne známe osoby. Pri posudzovaní sa však zohľadňujú konkrétne okolnosti.
- „Ochrana pred deepfake začne až v roku 2027.“ Osobnostné práva sú chránené už podľa súčasného Občianskeho zákonníka.
3. Čo platí dnes a čo sa zmení od 1. júla 2027?
Ochrana osobnosti nie je novým právom. Doterajší Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. upravuje ochranu osobnosti najmä v § 11 až § 16. Chráni napríklad dôstojnosť, súkromie, meno, podobizeň a prejavy osobnej povahy.
Nový Občiansky zákonník č. 260/2026 Z. z. túto ochranu modernizuje. Významnou zmenou je, že v § 208 výslovne počíta aj s realistickými digitálnymi alebo inak vytvorenými napodobeninami človeka.
Porovnanie súčasnej a novej právnej úpravy
| Oblasť | Do 30. 6. 2027 | Od 1. 7. 2027 |
|---|---|---|
| Právny predpis | Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. | Občiansky zákonník č. 260/2026 Z. z. |
| Ochrana osobnosti | Najmä § 11 až § 16 | Najmä § 207 až § 210 |
| Fotografia a hlas | Ochrana podobizne a záznamov osobnej povahy | Výslovná ochrana podobizne, hlasu a ďalších osobných prejavov |
| Digitálne napodobeniny | Posudzovanie podľa všeobecnej ochrany osobnosti a ďalších pravidiel | Výslovne uvedené v § 208 |
| Neoprávnený zásah | Možnosť domáhať sa právnej ochrany | Ochrana upravená najmä v § 209 |
| Ochrana po smrti | Upravená v § 15 | Upravená v § 210 |
Porovnanie zachytáva základné rozdiely v občianskoprávnej ochrane osobnosti. Konkrétne prípady môžu podliehať aj ďalším právnym predpisom.
Čo z porovnania vyplýva?
Najväčší rozdiel spočíva v tom, že nový zákon výslovne pomenúva realistické digitálne napodobeniny. Ochrana sa tak jasnejšie vzťahuje aj na obsah, ktorý nebol zaznamenaný kamerou alebo mikrofónom, ale vznikol digitálnym spracovaním.
To však neznamená, že každý digitálne upravený obrázok alebo každé AI video je automaticky protiprávne. Rozhodujúce zostávajú konkrétne okolnosti.
4. § 207 – Čo všetko chráni nový Občiansky zákonník?
§ 207 upravuje všeobecné právo fyzickej osoby na ochranu jej osobnosti. Zahŕňa najmä život, zdravie, telesnú integritu, ľudskú dôstojnosť, česť, súkromie, meno a prejavy osobnej povahy.
Pri digitálnych technológiách sú osobitne významné podobizeň, hlas, osobné charakteristiky a ďalšie znaky, podľa ktorých možno konkrétneho človeka rozpoznať.
Praktický význam
Ak niekto vytvorí realistickú digitálnu podobu človeka, právne posúdenie sa nemusí obmedziť iba na otázku, či použil jeho skutočnú fotografiu. Podstatné môže byť aj samotné napodobnenie osobných charakteristík.
5. § 208 – Digitálne napodobeniny a súhlas človeka
§ 208 patrí medzi najdôležitejšie ustanovenia novej právnej úpravy z pohľadu umelej inteligencie.
Upravuje vyhotovovanie a používanie písomností osobnej povahy, podobizní, obrazových, zvukových a audiovizuálnych záznamov týkajúcich sa človeka, jeho súkromia alebo prejavov osobnej povahy, ako aj ich realistických digitálnych alebo inak vytvorených napodobenín.
Základným pravidlom je potreba súhlasu dotknutej osoby, pokiaľ nie je splnená niektorá zo zákonných výnimiek.
Kedy môže byť použitie prípustné aj bez súhlasu?
- Úradné účely: ak použitie vyplýva zo zákona.
- Vedecké účely: pri splnení zákonných podmienok a primeranosti.
- Umelecké účely: ak ide o použitie v medziach zákonnej výnimky.
- Spravodajstvo a publicistika: pri primeranom použití a rešpektovaní oprávnených záujmov dotknutej osoby.
Pri reklame alebo komerčnom využití digitálnej podoby konkrétneho človeka je dôležité vopred vyriešiť súhlas a rozsah oprávneného použitia. Samotné vytvorenie obsahu pomocou AI nie je náhradou súhlasu.
6. § 209 – Ako sa brániť proti neoprávnenému zásahu?
Ak niekto neoprávnene zasiahne do osobnostných práv, dotknutá osoba sa môže podľa § 209 domáhať najmä upustenia od neoprávneného zásahu a odstránenia jeho následkov.
V praxi to môže znamenať napríklad požiadavku, aby sa prestalo so šírením neoprávneného obsahu a aby boli odstránené následky zásahu.
Podľa okolností môžu prichádzať do úvahy aj ďalšie právne nároky. Ich uplatnenie závisí od povahy zásahu, vzniknutej ujmy a príslušnej právnej úpravy.
7. § 210 – Ochrana osobnosti po smrti človeka
Nový zákon upravuje aj ochranu osobnosti zosnulého človeka. Právo na ochranu jeho osobnosti môžu podľa § 210 uplatňovať zákonom určené blízke osoby.
Význam to môže mať napríklad pri vytvorení digitálnej reklamy s podobou alebo hlasom zosnulého človeka. Aj v takomto prípade treba posúdiť oprávnenosť použitia a prípadné zákonné výnimky.
8. Praktické príklady digitálnych zásahov
Príklad 1: Falošná reklama s tvárou realitnej maklérky
Realitná maklérka zistí, že neznáma spoločnosť používa jej fotografiu a digitálne vytvorený hlas v reklame na investičný produkt. S reklamou nikdy nesúhlasila a danú spoločnosť nepropaguje.
Právne posúdenie: Môže ísť o neoprávnené použitie podobizne a hlasu a o zásah do osobnostných práv. Podľa okolností môžu byť relevantné aj ďalšie právne predpisy.
Príklad 2: Deepfake video zo susedského sporu
Po konflikte o hranicu pozemku jeden zo susedov vytvorí video, v ktorom druhý údajne priznáva poškodenie cudzieho majetku. V skutočnosti takéto vyhlásenie nikdy neurobil.
Právne posúdenie: Realistická napodobenina môže zasahovať do osobnostných práv dotknutého človeka. Význam má aj spôsob šírenia videa a jeho možné následky.
Príklad 3: Napodobnenie hlasu pri telefonáte
Podvodník pomocou AI napodobní hlas známej osoby a telefonicky žiada od jej príbuzného zaslanie peňazí.
Právne posúdenie: Okrem možného zásahu do ochrany osobnosti môže ísť aj o konanie posudzované podľa trestnoprávnych predpisov. Občianskoprávna ochrana nenahrádza prípadné trestné konanie.
Príklad 4: Digitálne upravená fotografia bývalého partnera
Po rozchode jeden z partnerov vytvorí realistickú digitálnu fotografiu druhého v situácii, ktorá sa nikdy nestala, a zverejní ju na sociálnej sieti.
Právne posúdenie: Môže ísť o zásah do súkromia, dôstojnosti, cti alebo práva na ochranu podoby človeka.
Príklad 5: Umelecká paródia známej osobnosti
Autor vytvorí zjavne satirické video s digitálnou napodobeninou verejne známej osoby.
Právne posúdenie: Umelecký účel môže byť relevantný pri posudzovaní zákonnej výnimky. Ani paródia však neznamená neobmedzené právo zasahovať do osobnostných práv.
Príklad 6: Digitálna podoba zosnulého človeka
Spoločnosť vytvorí reklamu, v ktorej digitálne napodobní hlas a podobu zosnulého človeka.
Právne posúdenie: Môže vzniknúť otázka posmrtnej ochrany osobnosti podľa § 210 a oprávnenosti konkrétneho použitia.
Ako predchádzať zneužitiu digitálnej identity?
Ochrana vlastnej podoby a hlasu
- Zverejňujte osobné záznamy uvážene. Verejné fotografie a hlasové nahrávky môžu byť zneužité na vytváranie napodobenín.
- Kontrolujte používanie svojej identity. Ak objavíte podozrivú reklamu alebo profil, overte jeho pôvod.
- Pri spolupráci určite rozsah súhlasu. Je vhodné jasne upraviť, kde, na aký účel a ako dlho možno podobu alebo hlas používať.
Bezpečnosť pri komunikácii
- Overujte neobvyklé požiadavky. Pri telefonickej žiadosti o peniaze nestačí spoliehať sa iba na známy hlas.
- Kontaktujte osobu nezávisle. Pri podozrivom hovore zavolajte späť na overené telefónne číslo.
- Nešírte neoverené videá. Aj ďalšie zdieľanie môže zväčšiť následky zásahu.
Prevencia nezaručí úplnú ochranu, ale môže znížiť riziko zneužitia osobných záznamov a digitálnej identity.
9. Čo robiť, ak niekto zneužije vašu fotografiu alebo hlas?
Ak objavíte falošné video, digitálnu napodobeninu alebo neoprávnené použitie svojej podoby, je dôležité postupovať systematicky.
Praktický checklist pri digitálnom zásahu
- 1. Zabezpečte dôkazy. Uložte odkaz, snímky obrazovky, dátum zverejnenia a dostupnú kópiu obsahu.
- 2. Zistite pôvod obsahu. Pokúste sa identifikovať profil, webovú stránku alebo osobu, ktorá obsah zverejnila.
- 3. Nahláste obsah platforme. Využite dostupné mechanizmy na nahlasovanie neoprávneného alebo podvodného obsahu.
- 4. Požiadajte o zastavenie zásahu. Podľa okolností možno požadovať ukončenie neoprávneného používania a odstránenie následkov.
- 5. Zvážte právnu pomoc. Pri závažnom zásahu môže byť vhodné obrátiť sa na advokáta.
- 6. Pri podozrení na trestný čin kontaktujte políciu. Najmä ak ide o podvod, vydieranie alebo iné závažné konanie.
Digitálne zneužitie identity – aké máte práva?
Použil niekto vašu fotografiu, napodobnil váš hlas alebo vytvoril falošný profil? Odpovedzte na sedem otázok a získajte orientačné posúdenie svojej situácie spolu s konkrétnymi odporúčanými krokmi.
Spustiť interaktívneho sprievodcu
Výsledok je orientačný a nenahrádza individuálne právne poradenstvo.
10. Čo znamenajú nové pravidlá pre podnikateľov a realitných maklérov?
Digitálne technológie sa čoraz častejšie používajú pri marketingu, prezentácii nehnuteľností, tvorbe reklamných videí a komunikácii so zákazníkmi.
Umelá inteligencia môže pomôcť pri spracovaní fotografií, vytváraní grafiky alebo príprave prezentácií. Ak sa však používa podoba alebo hlas konkrétneho človeka, treba zohľadniť jeho osobnostné práva.
Na čo si dať pozor pri realitnej prezentácii?
- Fotografie klientov: používanie podobizne na marketingové účely musí mať príslušné oprávnenie.
- Videoreferencie: je potrebné rešpektovať rozsah súhlasu klienta s použitím jeho obrazu a hlasu.
- AI moderátori: ak realisticky napodobňujú skutočnú osobu, treba posúdiť jej práva.
- Digitálne referencie: nesmú vytvárať klamlivý dojem, že konkrétny človek poskytol vyjadrenie, ktoré nikdy neurobil.
- Reklamné kampane: komerčné použitie cudzej identity si vyžaduje osobitnú pozornosť.
Maklérsky tip: AI v realitnej prezentácii používajte transparentne
Pri prezentácii nehnuteľnosti je rozdiel medzi úpravou jasu fotografie, virtuálnym zariadením miestnosti a vytvorením falošného vyjadrenia konkrétneho človeka.
Ak používate AI pri marketingu, dbajte na to, aby výsledný obsah neklamal záujemcov a neoprávnene nevyužíval podobu, hlas alebo identitu iných osôb.
11. Znamená nový zákon zákaz používania umelej inteligencie?
Nie. Nový Občiansky zákonník nezakazuje všeobecné používanie umelej inteligencie ani tvorbu digitálneho obsahu.
Jeho ustanovenia o ochrane osobnosti sa zameriavajú na práva konkrétneho človeka. Pri používaní technológií je preto potrebné rešpektovať súkromie, podobizeň, hlas a ďalšie osobné prejavy.
Okrem Občianskeho zákonníka môžu byť relevantné aj predpisy o ochrane osobných údajov, autorskom práve, ochrane spotrebiteľa, regulácii umelej inteligencie alebo trestnom práve.
FAQ – Často kladené otázky
Môže niekto bez môjho súhlasu vytvoriť video s mojou tvárou?
Nový § 208 výslovne upravuje aj realistické digitálne napodobeniny. Základným pravidlom je súhlas dotknutej osoby, pričom zákon pozná aj výnimky.
Je deepfake automaticky trestným činom?
Nie. Samotné vytvorenie deepfake obsahu automaticky neurčuje jeho trestnoprávne posúdenie. Rozhodujúce sú konkrétne okolnosti a spôsob použitia.
Môžem žiadať odstránenie falošného videa?
Pri neoprávnenom zásahu do osobnostných práv sa možno podľa § 209 domáhať zastavenia zásahu a odstránenia jeho následkov.
Môže niekto použiť môj hlas v AI reklame?
Pri realistickej napodobenine hlasu konkrétneho človeka treba posúdiť pravidlo súhlasu podľa § 208 a prípadné zákonné výnimky.
Chráni zákon aj podobu zosnulého človeka?
Áno. § 210 upravuje ochranu osobnosti po smrti a okruh osôb oprávnených domáhať sa tejto ochrany.
Začne ochrana pred deepfake až v roku 2027?
Nie. Osobnostné práva sú chránené už dnes. Nový zákon však výslovne zahŕňa aj realistické digitálne alebo inak vytvorené napodobeniny.
Právne zdroje
- Občiansky zákonník č. 260/2026 Z. z. – najmä § 207 až § 210, ochrana osobnosti.
- Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. – najmä § 11 až § 16, doterajšia ochrana osobnosti.
- Slov-Lex: Oficiálny portál právnych predpisov Slovenskej republiky
Záver
Umelá inteligencia prináša nové možnosti tvorby, komunikácie aj podnikania. Zároveň však umožňuje vytvárať presvedčivé digitálne napodobeniny ľudí, ktorí s ich vytvorením alebo použitím nemusia súhlasiť.
Nový Občiansky zákonník č. 260/2026 Z. z. preto od 1. júla 2027 výslovne zahŕňa realistické digitálne napodobeniny do pravidiel ochrany osobnosti.
Najdôležitejšie je rozlišovať medzi technickou možnosťou vytvoriť digitálny obsah a právom použiť podobu alebo hlas konkrétneho človeka. To, že technológia niečo umožňuje, ešte neznamená, že je takéto použitie automaticky dovolené.
Článok má informačný charakter a nenahrádza individuálne právne poradenstvo. Pri konkrétnom zásahu je potrebné posúdiť všetky okolnosti prípadu.